Krausovi Susedia – útok na bránicu!

Ak sa v slovenskej zábavnej tvorbe v poslednom čase niečo skutočne vydarilo, tak je to bezpochyby televízny sitcom SUSEDIA. Jednoduchá zápletka postavená na kontraste dvoch rodín žijúcich v obyčajnom paneláku, pričom jedna je “takmer” rýdzo slovenská, zatiaľčo druhá je skutočne rýdzo maďarská. A pokiaľ jedna strana nevie ani “zaťať” po maďarsky, druhá sa len s problémami borí s nástrahami ľúbozvučnej slovenčiny.

Veľký úspech seriálu logicky vyústil aj do knižnej podoby, ktorá sa stala akýmsi voľným pokračovaním zážitkov rodiny Františka a Lászloa, tentokrát na slnečných plážach Talianska, kam sa spoločne vybrali na dovolenku. A to, že o zábavu, vtipné a niekedy až absurdné situácie nie je núdza, je zaručené, hlavne keď autorom je aj scénarista a autor seriálových Susedov, Andy Kraus.

A pokiaľ sa v televíznej verzii musel vo svojich skečoch krotiť a prispôsobovať ich reálnemu svetu, schopnostiam a možnostiam hercov a celého štábu tak, aby scénky nevyzneli hlúpo, naivne a trápne, v knihe nechal Andy svoju fantáziu voľne lietať a výsledkom sú neskutočné scénky a absurdne komické situácie, pri ktorých má človek skutočne od smiechu slzy v očiach a prehýba sa vo dva konce.

Celá kniha (presný názov Susedia na dovolenke alebo To nemdopadne dobre) je poňatá ako denník Lászla, ktorý svojim typickým slovensko-maďarským spôsobom popisuje zážitky štvorice dovolenkárov v Taliansku. A jeho prirodzená schopnosť “nechápať” niektoré slovenské rečové zvraty v spojení s absolútnou neznalosťou talianskeho jazyka, vytvára široký priestor na nedorozumenia, zmätky a chaos.

Každý, kto si chce prečítať knihu, pri ktorej môže vypnúť myslenie, úplne relaxovať a oddať sa bujarej zábave vrelo odporúčam prečítať si práve tento literárny počin Andyho Krausa. Verím, že sa ešte niekedy dočkáme aj ďalšieho knižného pokračovania.

Tu sa dozvieš viac o Susedoch

E-books – koniec klasiky?

Tak som si včera v záplave rôznych ponúk na “free e-books” objednal jednu, ktorá tématicky pasuje k mojej práci ako tradera na komoditných trhoch. V priebehu minútky som mal na e-maily link s odkazom na stránku, kde som si túto e-book stiahol vo formáte .pdf. Tlačiareň chvíľu vrčala (ja s ňou :) ), listy som zbalil, zašiel do predajne, kde mi ju zviazali hrebeňovou väzbou a hodinku po tom, ako som ju našiel na internete, držal som ju v rukách a začítal som sa do jej prvých stránok.

Je Vám tento postup povedomý? Takisto holdujete čítaniu kníh prostredníctvom internetu, či už spracované papierové knihy do rôznych textových formátov, alebo knihy, ktoré vychádzajú predovšetkým v elektronickej forme, tzv. e-books?

Pred pár rokmi bol tento fenomén v našich končinách skôr raritou, dnes sa stal samozrejmosťou. Neviem ako Vy, ale pre mňa napriek tomu elektronické knihy (aj keď si ich zviažem ako knihu z úvodu článku) stále ostávajú nejaké “neosobné“. Stále sú len nejakým vytiahnutým anonymným textom zo siete nabitej podstatnými aj nepodstatnými informáciami. Chýba v nich tá správna atmosféra od jej nájdenia (v katalógu, z počutia alebo aj na internete), cez proces objednania, napr. cez katalóg. Ale najradšej aj tak zájdem do kníhkupectva (mám v meste jedno obľúbené s príjemným a ochotným personálom), kde môžem viac-menej bez konkrétneho cieľa listovať v novučičkých knihách, dozvedať sa, čo všetko sa z kníh dá naučiť, aké rôzne žánre existujú a zároveň snívať o tom, čo všetko by som vo svojom krátkom živote ešte chcel prečítať.

A máločo prekoná slastný pocit, keď s novučkou knihou v ruke odchádzam plný dojmov domov a už sa teším ako večer začnem listovať nové stránky a vdychovať ich neopakovateľnú vôňu.

Určite je smutným faktom, že knihy na Slovensku cenovo presahujú možnosti domácich peňaženiek, hlavne keď z nich vyťahujeme denne na živobytie, ale ako hovorí klasik: “Nie len chlebom je človek živý!

A preto aj naďalej ostanem verný klasickej papierovej podobe kníh, aj keď určite z času na čas využijem vymoženosti modernej techniky a prečítam si a stiahnem aj nejakú tú e-book.

Ale pozor na autorské práva! (Mnoho dokumentov, kníh i celých stránok je chránených autorským zákonom, nehovoriac o ilegálnych kópiách, ktorými je internet zaplavený. Preto skôr, ako si nejakú knihu z netu stiahnete, uistite sa, že neporušujete niekoho autorské práva – ani Vám by sa to nepáčilo!)

Aké knihy čítate?

Tak po dlhšej dobe som späť :) . Asi ste už na tento blog aj zabudli a možno aj zanevreli. Ale nevadí. Snáď si konečne naň nájdem aj ja trochu viac času, aby som sa s Vami podelil o svoje dojmy z kníh, ktoré som čítal, čítam alebo sa chystám čítať.

Takže po dlhšej odmlke som tu, aby som Vám povedal, čo momentálne čítam. Možno Vás to nezaujíma, ale ja čítam skutočne rád. A pokiaľ ide o dobrú knihu pri ktorej relaxujem, alebo ide o knihu s hodnotnými informáciami, ktoré rozširujú moje obzory, čítam ich veľmi rád.

Na druhej strane sa musím priznať, že aj mňa zasiahol fenomén internetu a veľakrát je pre mňa pohodlnejšie nájsť si nejakú informáciu na internete, ako pracne listovať v knihe, slovníku alebo encyklopédii. A zájsť do knižnice?! Skvelý nápad! Len kde si nájsť v tomto uponáhľanom živote čas posadiť sa do ticha a šera medzi police kníh a vdychovať vôňu kníh??? A tak si teraz hodím do Googlu požadované slovné spojenie a kazím si oči pri čítaní nájdených informácií z monitoru. A že veľa informácií je na internete v anglickom jazyku a nie všetci sme zdatní angličtinári? Nevadí!!! Je tu predsa Google prekladač.

Takže sa vrátim k názvu článku: Aké knihy čítate?

Momentálne mám rozčítané tri knihy. Je to niekedy celkom zaujímavé zladiť ich čítanie, hlavne keď sú žánrovo diametrálne odlišné:

1. Prvá kniha je šieste pokračovanie príbehov Harryho Pottera. Skvelý relax na neskorý večer, aj keď posledné tri časti stratili tú uvoľnenú atmosféru fantastického čarodejníckeho sveta a vkradla sa do nich temnota, násilie, hrôza smrti a nebezpečenstva. Ale pre dnešných teeenegerov aj nás tridsiatnikov zábava ako stvorená :) .

2. Dostal som sa k ďalšej skvelej knihe Roberta Kiyosakiho o úspešnom podnikaní: Ako úspešne podnikať. Názov hovorí sám za seba a k tejto knihe sa určite vrátim vo svojom blogu o finančnej inteligencii. Jej význam pre praktický život je však nepopierateľný.

3. A na záver je tu kniha úspešného tradera na komoditných a akciových trhoch Joea Rossa: Zákon grafov. Skvelá kniha, aj keď určená pre úzky okruh čitateľov a určite nepatrí k literatúre, ktorú bežne dostanete v kníhkupectvách. Aj o tej sa časom podrobnejšie zmienim na blogu Finančnej inteligencii v Denníku tradera.

“Povinné čítanie”-nočná mora minulosti?

Pamätáte si ešte na časy v školských laviciach, keď ste si na hodine literatúry s hrôzou prezerali zoznam kníh na povinné čítanie? Nechápavo ste hľadeli na diela ako Ežo Vlkolinský, Nevesta hôľ, Čenkovej deti, Demokrati alebo skvosty svetovej literatúry ako Vojna a mier, Zločin a trest či fenomenálneho Hamleta.

Mňa osobne pri týchto spomienkach prepadne nostalgia za časmi, kedy písané slovo malo svoju váhu, ľudia radi čítali romány, poviedky rôznych žánrov. Samozrejme, málokto z nich s veľkou obľubou čítal vyššie spomínanú literatúru, ktorá veľakrát bola trochu “ťažšie stráviteľná” pre teenegerov, ktorým sa v hlave preháňali úlne iné myšlienky a záujmy :) . Ale predsa len väčšina mladých ľudí si so záujmom prečítala aspoň klasiku hororového žánru Drakula.

Nebojte sa, nejdem teraz do krvi obhajovať povinné čítanie, ktorým nás trápili naši učitelia literatúry. Len sa tak trochu poobhliadam za minulosťou, ktorá pre mňa, ktorý sa považujem za akademický typ, je úzko spätá so školou. Priznám sa, že slovenčina a literatúra patrili k mojim obľúbeným predmetom a pravdepodobne som bol jeden z mála študentov, ktorí prečítali kompletné zoznamy povinnej literatúry a k tomu aj nespočetné množstvo diel, ktoré sme na hodinách preberali a okrajovo spomínali. A okrem ťažko pochopiteľných a náročných diel (napr. Nevesta hôľ dala zabrať aj mne) našlo sa medzi nimi pár sviežich a vtipných príbehov (napr. aj dnes aktuálni Demokrati).

Ďalší benefit môjho poctivého čítania “povinnej literatúry” z času na čas využijem aj v súčasnosti, kedy v spoločnosti rodiny, blízkych alebo známych príde na pretras niektoré dielo vo sfilmovanej podobe, pričom film veľakrát len ťažko vystihne atmosféru originálu a tak som chtiac-nechtiac zatiahnutý do rozhovoru nad sledovaným filmom, pričom veľakrát odpovedám na mnohé otázky, vysvetľujem podstatu zápletky a dopĺňam biele miesta, ktoré sa vo filme objavia.

A podobne je to aj so súčasnými spracovaniami knižných bestsellerov. Zoberme si len Harryho Pottera alebo Pána prsteňov. Predovšetkým druhý menovaný príbeh sa vo svojej filmovej podobe dosť povrchne venuje témam a dejovým líniám, ktoré podľa môjho názoru chcel Tolkien predovšetkým zdôrazniť a skryť analógiu s politickým dianím v Európe a vo svete, ktorý sa zmietal pod fašistickou okupáciou. Aj keď samotný autor túto spojitosť popiera a vo filmovej podobe by ste ju márne hľadali, analógia ukrytá v knihe je v niektorých jej častiach evidentná.

A preto si myslím, že odpoveď na otázku v názve tohto článku znie: NIE! Povinné čítanie nie je nočná mora minulosti. Je to niečo, čo by malo byť prirodzenou súčasťou života každého človeka bez ohľadu na vek. A nemusí to byť “povinné čítanie”. Stačí, ak si z času na čas prečítate nejakú dobrú knihu (beletriu, populárnu, odbornú…) … aspoň pár strán.

Verte mi: obohatí Vás to viac, ako dve hodiny strávené pri treťotriednych akčných filmoch americkej (ale aj európskej produkcie)…

P.S.: Určite sa nájde veľa odporcov toho, čo som napísal. Každý má právo na svoj názor. Neváhajte a vyjadrite ho. Pokiaľ budú slušné, bez nadávok a urážok, veľmi rád na ne odpoviem… :)

Ako ma zasiahol fenomén Harryho Pottera

Potterománia vtrhla do tohto sveta ako blesk z jasného neba a pravdepodobne neexistuje priemerne gramotný človek, ktorý by aspoň vzdialene nezačul meno Harry Potter. Ani ja nie som v tomto smere výnimkou a ako milovníkovi kníh, nechýba táto vydarená séria príbehov o boji mladého čarodejníka proti najväčšiemu temnému čarodejníkovi všetkých čias v mojej knižnici.

Ale poďme pekne po poriadku. Prvýkrát som sa stretol s príbehmi Harryho Pottera až v roku 1999, kedy vyšiel slovenský preklad druhého dielu príbehov Harryho Pottera pod názvom Harry Potter a Tajomná komnata. Vtedy som pracoval ako lekárnik v jednej obci na strednom Slovensku a môj vedúci si od svojho syna požičal práve túto knihu, ktorá sa mi v rámci obedňajšej prestávky (veď ako ináč, v práci sa predsa nesmie čítať :) ) dostala do rúk.

Samozrejme, už vtedy som počul o nejakom Harrym Potterovi, ale neprikladal som tomu ešte žiadnu pozornosť. Ale po prečítaní prvých pár stránok knihy mi bolo jasné, že toto je skutočne vydarený príbeh, ktorý je odsúdený síce na komerčný ale o to väčší úspech. Na druhej strane, čo je zlé na komerčnom úspechu? Hlavne v dobe, kedy predovšetkým mladí ľudia zabúdajú na knihy a radšej sa riadia duchom okrídlenej vety: “Ja si počkám, kým niekto natočí film.

A práve súčasnosť a prvých päť sfilmovaných príbehov o mladom čarodejníkovi dávajú za pravdu fanúšikom dobrej knihy. Filmový Harry Potter takisto zaznamenal výrazný úspech a hlavní predstavitelia sa stali v priebehu jednej noci žiadanými hviezdami, faktom však ostáva, že príbehy Harryho Pottera patria k tým, ktoré vyznejú oveľa lepšie v knižnej podobe podobne ako, napr. Tolkienov Pán prsteňov (o tomto ďalšom fenomenálnom diele si určite ešte niekedy pohovoríme).

Prečo je tomu tak? Každý si môže porovnať knižnú a filmovú podobu a porovnať si ich navzájom. Môj osobný pohľad je, že je problematické zachytiť rozsiahlu dejovú líniu príbehu do 120-tich alebo aj 180-tich minút filmu bez toho, aby sa nenarušila celková atmosféra, ktorá z knihy sála z každej jej stránky. Mnoho scén, ktoré dodávajú knihe humor, dopĺňajú pozadie hlavnej zápletky, či rozvíjajú vedľajšie dejové línie sa do filmu nedostali a tým pripravili diváka o skutočný pôžitok.

Ja som si našťastie na filmovú podobu nepočkal a spätne som si kúpil prvý diel a netrpezlivo som čakal na ďalšie pokračovania. Takto som sa na etapy dopracoval k zavŕšeniu príbehov, aby som sa teraz s kompletnou sériou na poličke pustil do jej súvislého čítania. A bez ohľadu na to, že viem, ako celý príbeh skončí a aký osud postihne jednotlivých hrdinov, každý večer si vychutnávam výlet do čarovného sveta Harryho Pottera…

Sherlock Holmes vs. C.S.I. Las Vegas

Minule som sledoval C.S.I. Las Vegas a pri scéne, kedy vyšetrovatelia skúmali miesto činu so všetkými svojimi prístrojmi, odoberali vzorky, odtlačky prstov, apod. spomenul som si na Sherlocka Holmesa. On takisto pri každom prípade chcel predovšetkým vidieť miesto činu, aby na ňom našiel odpovede na mnohé základné otázky. Veľakrát si už priamo na mieste činu vytvoril vo svojom geniálnom mozgu niekoľko alternatív a riešení prípadu, ktoré potom následne preveroval, postupne vylučoval až mu nakoniec ostalo jediné riešenie, ktoré bolo správne.

Podobne postupujú aj vyšetrovatelia v spomínanom seriály, ktorí sa z miesta činu presunú do laboratórií, kde rozbehnú niekedy až bizarné analýzy nazbieraného materiálu. V ostrom kontraste tak vyznieva Sherlock Holmes, ktorý sa zavrie do svojej tmavej izby na Backer Street, zapáli si svoju neodmysliteľnú fajku a pohrúži sa do vlastných myšlienok, v ktorých analyzuje celý prípad, aby za zvukov svojich huslí prišiel na prekvapujúce riešenie.

Napadlo ma, ako by asi vyzeral priebeh vyšetrovania, keby si hrdinovia obidvoch príbehov vymenili svoje miesto. Boli by vyšetrovatelia z C.S.I. rovnako úspešní aj v temnom Londýne 18.- 19. storočia? Dokázali by sa vysporiadať so zločinom bez všetkých vymožeností modernej kriminalistiky? Alebo by sa staré dobré Anglicko zmenilo na zločineckú džungľu?

A čo Sherlock Holmes? Našiel by ešte uplatnenie svojich geniálnych dedukčných schopností vo svete, v ktorom jediný vlas, jediná bunka kožného epitelu dokáže so 100%-nou istotou určiť páchateľa?

Ťažké otázky…Odpovede môžme len predpokladať, ale pravdu sa asi nikdy nedozvieme. Ale ak si pozrieme hlavné postavy vyšetrovateľov v C.S.I. a porovnáme ich s myslením Sherlocka Holmesa, narazíme na jednu zaujímavú skutočnosť: Sherlock Holmes predstavuje svojim mozgom, metódami a spôsobmi vyšetrovania jedinečnú zmes, ktorú musia tvorcovia seriálu C.S.I. zhrnúť vo vyšetrovateľoch, analytických metódach, rozsiahlych počítačových databázach a rôznych virtuálnych simuláciách. Tým nechcem znevažovať kvality vyšetrovateľov C.S.I., len chcem poukázať na to, že sir Arthur Conan Doyle vytvoril postavu detektíva, ktorý je svojim spôsobom “nadpozemský”, zatiaľčo tvorcovia seriálu C.S.I. sa snažili poukázať na rozsiahle možnosti vymožeností modernej techniky v oblasti odhaľovania zločincov. To, že niekedy zašli až za hranice súčasnej reality nikomu nevadí, keďže aj A.C.Doyle to s genialitou Sherlocka Holmesa niekdy skutočne prehnal.

Na stope zločinu so Sherlockom Holmesom

Arthur Conan Doyle: Návrat Sherlocka Holmesa

Začiatok leta som s manželkou strávil na malebnom gréckom ostrove Zakynthose. Ako na každú dovolenku, aj tentokrát s nami cestovali dobré knihy, ktoré nám spríjemňovali chvíle strávené pri mori. Ja som tentokrát siahol po klasike detektívneho žánru. Knihy o famóznom detektívovi majú pre mňa zvláštne čaro, pretože mi pripomínajú časy strávené u starých rodičov v prostredí krásnej prírody, keď som ako tínedžer hltal vzrušujúce a tajomné príbehy z temných a hmlou zahalených uličiek Londýna na začiatku 20-teho storočia.

Aj napriek tomu, že Arthur C. Doyle napísal pokračovanie príbehov pod názvom Návrat Sherlocka Holmesa až na naliehanie čitateľov, ktorí sa nedokázali zmieriť so smrťou svojho hrdinu v súboji so zákerným zločincom Moriartym, nestratili nové príbehy nič na svojej jedinečnej atmosfére. Viaceré príbehy sa odohrávajú na sklonku I. svetovej vojny a aj príbeh Posledné vystúpenie, epilóg k príbehom Sherlocka Holmesa priamo zasahuje do priebehu tejto historickej udalosti.

Čo ľudí fascinuje aj po toľkých rokoch na príbehoch, ktoré sa odohrávajú na začiatku minulého storočia? V dobe, kedy televíznu obrazovku ovládajú kriminálne seriály typu C.S.I. Kriminálka Las Vegas ale aj žánrovo vzdialenejšie seriály ako, napr. Stratení (Lost)? Myslím, že hlavným dôvodom je tajomná atmosféra dobového Anglicka podčiarknutá tajomným a na prvý pohľad (veľakrát na pohľad dr. Watsona) neriešiteľným prípadom. K tomu sa pridáva aj samotná postava veľkého detektíva, ktorý sa stáva otrokom svojho geniálneho mozgu a pri nečinnosti trpí a fyzicky chradne…

Kniha je rozdelená do dvoch samostatných častí:

1. Posledné vystúpenie, ktoré začína vyššie spomínaným návratom Sherlocka Holmesa v príbehu Dobrodružstvo v prázdnom dome. Nasleduje ďalších osem príbehov, v ktorých dr. Watson opäť nechá čitateľa v napätí až do poslednej chvíle, kedy Sherlock Holmes svojim geniálnym spôsobom odhalí na prvý pohľad neriešiteľnú záhadu.

2. Z archívu Sherlocka Holmesa je zbierka dvanástich príbehov, ktoré dopĺňajú pestrú zbierku dobrodružstiev, ktoré dr. Watson zažil so Sherlockom Holmesom v časoch, keď sa ich cesty v súkromnom živote rozišli, ale Holmes nikdy na svojho priateľa a spoločníka nezabudol a často ho prizval k riešeniu zaujímavých problémov, s ktorými sa vo svojej kariére stretol.

Vitajte vo svete kníh!

Aj vy patríte k ľuďom, ktorí sú presvedčení, že papierová podoba kníh je v súčasnej elektronickej dobe plnej internetu, mobilov a iných technologických vymožeností prežitkom a nemá v súčasnosti svoje miesto?

Alebo naopak patríte k tým, ktorí si stále dokážu v rýchlom tempe moderného života nájsť čas na chvíľu strávenú s dobrou knihou v pohodlí svojho domova, v parku alebo niekde v prírode? Znie to možno sentimentálne, ale toto je moja predstava skutočného a nefalšovaného relaxu…

Ak patríte do druhej skupiny, je tento blog určený práve pre Vás. Rád by som prostredníctvom týchto stránok spolu s Vami znovuobjavil zabudnuté kúzlo kníh. Bez ohľadu na to, či ide o beletriu, populárnu alebo náučnú knihu, v každej sa dajú nájsť zaujímavé prvky, ktoré rozhodne stoja za povšimnutie.

Preto Vás pozývam na výpravu do sveta kníh a neváhajte, podeľte sa so svojimi dojmami, názormi alebo postrehmi, aby kúzlo kníh nestratilo svoju moc…

Follow

Get every new post delivered to your Inbox.